Miroslav Kapusta

29. ledna 2013 v 18:34 | Nata Sabová v spolupráci s Miroslavom Kapustom
MIROSLAV KAPUSTA - autor...
... básnických zbierok:
Tŕne a lupene (2008, Trian, vo vlastnom náklade)
Iný už nebudem (2011, HladoHlas, vo vlastnom náklade, aj e-book)
Nulová gravitácia (2012, HladoHlas, vo vlastnom náklade, aj e-book)
Raz budú aj svätí z neba padať
(2014, HladoHlas, vo vlastnom náklade)
... zbierky aforizmov a sentencií:
Všetko je AFORIZIAKUM (2013, HladoHlas, vo vlastnom náklade, aj e-book)
... spoluautor zborníka:
Nula - spoločná zbierka 7 autorov - zostavovatelia Marcel Páleš a Peter Papšo
(2011, Partner, vo vlastnom náklade)
... autor textu piesne:
Čarovné slová - je súčasťou CD pre deti Tramptária (2016)
Miroslav Kapusta sa svojou poéziou (rovnako ako i aforizmami a sentenciami) snaží vyjadriť svoje pocity a názory, v pohľade adekvátnom svojmu veku a nažitému, v ktorom iba odráža reálny svet - bez príkras, a to vo vzájomných vzťahoch. Je určená pre čitateľa, ktorý už dávno prešiel prvoláskami, prvosklamaniami a ktorý už od života dostal zopár faciek. V podstate je to však poézia pre každého, kto je schopný pochopiť ju, a to bez ohľadu na vek a pohlavie, aj keď nepopiera, že je to poézia mužská.
Venuje sa aj tvorbe šansónových textov a textov piesní pre deti a v máji 2016 sa stal jeden z jeho textov dokonca i súčasťou CD detských piesní Tramptária. V súčasnej dobe pripravuje svoju prozaickú prvotinu, román V raji ti viac žien netreba, zbierku poviedok Štepený čertom, spevník pred deti Verše odomknuté husľovým kľúčom a knihu básní pre deti Úsmev je dúhová báseň.
Životopis:
Miroslav Kapusta sa narodil 10. októbra 1953. Podľa rodného listu v Tepličke nad Váhom, ale v skutočnosti to bolo v Žilinskej pôrodnici, preto pokladá za svoje rodiská Tepličku aj Žilinu. V Tepličke ukončil aj ZDŠ (1968) a následne v Žiline absolvoval gymnázium (1972). Medzitým absolvoval ĽŠU, odbor literárno-dramatický, a ako člen oddielu Judo pri VŠDS Žilina urobil i prvé kroky v bojových umeniach, za ktorými nasledovalo karate a laido. Nikdy si nevedel predstaviť obyčajný život a vždy ho to ťahalo umeleckým smerom. Najskôr to boli recitačné súťaže, neskôr vlastné písanie básničiek a od nich to bol už iba krôčik k textom piesní pre dedinskú kapelu The Frogs, v ktorej dlhé roky hral ako basgitarista.
Keďže ho v Bratislave nezobrali na VŠMU, odbor herectvo, nastúpil na 5-mesačnú náhradnú vojenskú službu a po nej viac ako 30 rokov pracoval v službách Ministerstva vnútra. Medzitým absolvoval v Prahe rezortnú VŠ, v zameraní právo, s prestávkami hral v amatérskych kapelách, priebežne sa venoval bojovým umeniam (judo - 1. dan, karate - 2. kyu a laido - 1. kyu) a venoval sa i písaniu poézie.
Počas toho všetkého sa stihol rozviesť (2 dcéry), aj druhýkrát oženiť (vyženené 2 dcéry). Od roku 1974 až do konca roku 2003 pracoval v Banskej Bystrici, kde žije i v súčasnosti. Po odchode do výsluhového dôchodku vo veku 50 rokov sa zapojil do činnosti literárneho klubu LITERA 2 v Banskej Bystrici a do rôznych literárnych súťaži v rámci celého Slovenska i Čiech. Takto získal množstvo popredných ocenení za poéziu a spolu s veľmi dobrými ohlasmi na svoju tvorbu na literárnych serveroch v ňom vzrástlo sebavedomie - podporované literárnym klubom - na vydanie prvotiny Tŕne a lupene, ktorá vyšla vo vlastnom náklade v roku 2008.
V júni 2011 vytvoril neformálny projekt Ars Poetica Neosoliensis, ktorého cieľom bolo - v spolupráci s mestom Banská Bystrica, PKO Banská Bystrica a VKMK Banská Bystrica - preniesť poéziu z klubov do ulíc - na námestie. Hneď v 1. ročníku sa pri verejnom čítaní, spojenom so živou hudbou a výtvarnou zložkou, vystriedalo viac ako 70 účinkujúcich z celého Slovenska. V septembri 2011 sa podieľal na vydaní básnickej zbierky 7 autorov pod názvom NULA, ktorou založili tzv. Generáciu Nula - skupinu poetov, síce rôzne píšucich, ale rovnako zmýšľajúcich. Odvtedy píše a vydáva svoje zbierky ďalej.
V súčasnosti sa priebežne venuje organizácii Ars Poetica Neosoliensis, množstvu čítačiek v Banskej Bystrici, i mimo nej, a dostalo sa mu dokonca cti stať sa v roku 2012, spolu s Generáciou Nula, maturitnou otázkou na súkromnej strednej odbornej škole v Brezne. Naďalej píše, pretože poéziu pokladá za pevnú súčasť svojho života. Je členom Spolku slovenských spisovateľov.
Čo ho priviedlo k písaniu:
Miroslav nevie presne, čo bolo jeho prvým impulzom na písanie, ale určite to bol fakt, že sa naučil písať a že sa mu pomerne skoro začali páčiť dievčatá, čiže nič mimoriadne. Dievčatám sa páčili texty, ktoré písal pre ich dedinskú big-beatovu skupinu, a postupne to prerástlo až do poézie a vážnej tvorby - až tak vážnej, že ho dnes skoro nik nečíta (podľa neho samého). Napriek tomu píše, ale nedá sa povedať, že by to bola pre neho arteterapeutická záležitosť. Svoju prvú básnickú zbierku sa však odvážil predložiť čitateľovi až v 55. roku života. Nepatrí k chŕličom poézie, zásadne sa do písania nenúti, musí ho k tomu prinútiť dotieravosť myšlienky. Čas medzitým venuje životu.
Odkaz od Miroslava pre čitateľov:
"Ako u každého autora aj moja literárna tvorba prešla vývojovými fázami - od nepublikovateľných hlúpostí, kvázipoézie a žvástov začiatočníka, až po keci a myšlienkové pokusy a hlúposti pokročilého - poeta. Ale aj moje súčasné texty, ktoré sa postupne odrazili v básnických zbierkach, prešli samostatným vývojom a dúfam, že aj v eventuálne ďalších bude badateľný môj kvalitatívny posun... Patrím k autorom, ktorí si poéziu nevymýšľajú, iba autenticky odrážajú vlastné prežitia, vlastné poňatia riešení problémov, ktoré však nepodsúvam ako príklad k riešeniu problémov iných. Píšem prevažne vo voľnom verši, ktorý ma menej obmedzuje, a vo svojich textoch sa snažím poukázať na súčasné problémy spoločnosti i vzťahov a používať súčasný jazyk, čím chcem naznačiť, že sa nevyhýbam ani tvrdším výrazovým prostriedkom, ktorým puritáni hovoria - vulgarizmy. Určite však nie sú použité prvoplánovo, a preto, ak sa niekto rozhodne čítať moje texty, musí zabudnúť na Hviezdoslava či Puškina a na presladené výlevy o láske, smútku a nepochopení. Po mojom prežití a mojich vekom získaných skúsenostiach nech nik odo mňa nečaká romantické rozjímanie, pretože z toho som vyrástol niekedy na úrovni stredoškolských liet. Napriek tomu, moje texty sú o láske - iba trochu inak!"
BÁSNICKÉ ZBIERKY:
Ak vaše oko spočinulo na týchto riadkoch, je mi cťou, zadosťučinením a zároveň potešením, pretože dozaista patríte medzi ušľachtilé spoločenstvo ľudí, ktorí aj v tomto pretechnizovanom a skomercionalizovanom biznis svete ešte bažia po dúšku, či súste intímneho duchovna, od ktorého sa síce nepriberá, zato nie príliš diétne obohacuje vnútorné krásno každého človeka. Dúfam, že takýmto menu budú pre Vás i nasledovné poetické texty, ktoré som si vám láskavo dovolil predložiť pre stíšené chvíle.
Moje básne možno kolú oči
a pre uši im aj z poetiky niečo chýba
určite však pravdou mútne vody číria
z ktorej iba naturálna človečina pije
dni všedné
i nevšedne hviezdne
lyrikou príliš dospelého muža
(Prológ - Čitateľovi od autora)
Poézia je život sám a ako taká plynie i autorovým, pričom sa nevymyká z jeho rámca podobne ako iným, snáď iba s tým rozdielom, že on sa ju nesnaží brať až tak vážne a veci k zamysleniu rieši okamžite ručne - na papieri. Je teda na posúdení čitateľa, či sa s jeho textami stotožní a či nie, určite ich však tvoria motívy autenticky prežité, a aj keď to tak v mnohých prípadoch nevyzerá, vždy sa jedná o spôsob lásky, ktorý nás triafa mnohokrát i zo strán, ktoré by sme vďačne oželeli. Podobne ako vo svojej prvotine (Tŕne a lupene), jedná sa i v tomto prípade o plynulý prechod fázami poznania, čomu nasvedčuje i názov tejto zbierky. Ide v podstate o chronologický zápis, o akýsi pokus poukázať na fakt, že všetko okolo má zmysel a vyvíja sa nie svojvoľne, ale podľa toho, aký tomu dáme rámec. Vo svojom druhom pokuse, v básnickej zbierke Iný už nebudem, dáva teda nahliadnuť do svojich východiskových pozícii, pretože nikdy nie je všetkému koniec...
Nič sa nezmenilo - poéziu stále považujem za pevnú súčasť moderného spôsobu života, ktorá spolu s iným krásnom vyrovnáva harmóniu medzi materiálnymi a duševnými potrebami človeka a moja kontinuálne tretia samostatná básnická zbierka, NULOVÁ GRAVITÁCIA, je iba pokračovaním predchádzajúcich dvoch - Tŕne a lupene (2008) a Iný už nebudem (2011).
Ani vo svojej tretej zbierke neuhýbam pred súčasnými spoločenskými, ako aj človečensko-vzťahovými problémami. Stále však ide o pohľad z evidentne nažitého a v snahe zachytiť ich a podať bez zbytočne metaforických príkras, pretože ani niet čo prikrášľovať! Ak je však na tejto zbierke prístupom niečo iné, tak iba po formálnej stránke, kedy som z veľmi osobných dôvodov ilustračne neodolal jej farebnej verzii, ktorá sa ma priam bytostne dotýka, pretože mojou základnou ambíciou je patriť k autorom, ktorí si nič nevymýšľajú, iba v tvorbe odrážajú vlastné pocity a život, ktorý sa v jeho podstate od života iných ani veľmi nelíši, a o takýto prístup k poézii a čitateľovi sa pokúšam i v tomto, mojom treťom pokuse.
(Príhovor autora)
Niekde na tomto mieste sa obvykle od autora očakáva, že prezradí čitateľovi, "čo chcel básnik povedať", že povie na záver pár múdrych slov a zhrnie dané. Ibaže ja necítim potrebu dovysvetľovať, pretože to, čo som napísal, by som aj tak inak vyjadriť nevedel. Moje texty sú autentické, ale napriek tomu sa snažím písať tak, aby som čitateľa neukrátil o vlastný priestor a uchopenie myšlienky. Je však pravdou, že vždy, keď do súboru napíšem posledný text, akoby som vydýchol posledné slovo a vtedy sa aspoň na malú chvíľu chcem cítiť ako pravý "netvor", konšpirujúci s vnútorným prázdnom človeka, čo práve netvorí! Ten stav však vždy trvá iba do nového nádychu, lebo viem, že zďaleka všetko povedané nebolo.
Preto by som sa chcel radšej poďakovať všetkým, ktorí mi umožňujú nové nádychy, ktorí akýmkoľvek spôsobomm preťali moju priamku, pretože každý takýto styčný bod mi dal ďalšiu odpoveď na otázku o sebe, kto som a kde som, pretože človek je už raz taký, niekedy sa stráca i v sebe samom. Viem, niektorí nepreťali, iba sa odo mňa odrazili - od niektorých som sa, naopak, odrazil ja, ale našlo sa i zopár jedincov, ktorí do mňa nabúrali zásadným spôsobom, prenikli mnou, mojimi vlásočnicami, navždy sa stali mojou súčasťou a oni o tom ani nevedeli či nevedia, kým iní len preleteli spôsobenou dierou a snaha vyrvať ma zo seba možno ani nebola v ich prvom pláne. Sme súčasťou vesmíru, ale ten má vlastnú logiku chaosu. Ktovie, či som niekedy do niekoho nabúral i ja, či som tiež len nepreletel...? Áno, človek človeka ovplyvňuje v každom okamihu, keď pre nič iné, tak pre vlastné poučenie, veď inak by som bol iba hluchonemý, slepý mím. A načo by mi potom bolo dobré - vedieť písať...?
Autor
ZBIERKA AFORIZMOV A SENTENCIÍ:
Život sa napĺňa so všetkým, čo k nemu neodmysliteľne prináleží, a aj keď je ešte k jeho bilancovaniu z mojej strany priskoro - aspoň sa tak cítim a dúfam..., po troch samostatných básnických zbierkach - Tŕne a lupene, Iný už nebudem a Nulová gravitácia, prišla na rad štvrtá, tentoraz však vyskladaná z aforiznov, sentencií a iných mojich nehorázností, ktoré do značnej miery rovnako vypovedajú o mojom prístupe k vlastnej existencii či dianiu okolo seba a ktorú predkladám čitateľovi - Všetko je AFORIZIAKUM.
Milujem humor, rád sa obklopujem veselými ľuďmi, ale najmä som človek pozerajúci sa na veci z nadhľadu, pretože všetko má svoju príčinu v nás samotných, teda i skutky či veci, ktoré nás príliš nectia a zaslúžia si pranier. Keďže každá chyba alebo omyl človeka vyplývajú z jeho prirodzenosti a všetky sa dotýkajú i mňa, som k nim zhovievavý a ak do nich aj pichnem, tak iba zľahla - aby som človeku neublížil.
Prekrásne pôvodné olejomaľby Ľubice Lintnerovej, ktoré ilustrujú moje myšlienkové úlety, možno tematicky pôsobia v kontrapunkte s ideovým zámerom, ale uisťujem vás, všetko je, ako má byť - vyvážené, lebo ak vieš udrieť človeka, mal by si ho vedieť i pohladiť...!
Autor
ZBORNÍK:
Básnickou zbierkou NULA sa verejnosti predstavila literárna skupina poetov Generácia NULA, ktorá bola oficiálne založená na Ars Poetica Neosoliensis.
Autori: Marcel Páleš, Peter Papšo, Miroslav Kapusta, Pavel Hirax Baričák, Pavol Korba, Michal Ďuga a Stanislav Háber
Zostavovatelia: Marcel Páleš a Peter Papšo
Ilustrácie: Jaroslav Slabej
Krst Nulovej gravitácie:
UPOZORNENIE!
Všetky texty, obrázky a fotografie na tomto blogu
podliehajú prísnym autorským právam.
V prípade, ak čerpáte z textovej časti, je nutné uvádzať zdroj
Fotografie autorov nesmiete uverejňovať bez súhlasu samotného autora/autorky.
Na uverejnení fotografií na tomto blogu mám ich súhlas.
Stránka aktualizovaná 5. októbra 2016.
 

BLOG JE V TOMTO ČASE UZATVORENÝ!!!
Či ho budem v budúcnosti rozširovať, to je momentálne nejasné.
Na túto prvú etapu však nadviazalo Veľké stretnutie spisovateľov, ktoré sa uskutočnilo
dňa 26. SEPTEMBRA 2014 NA SMOLENICKOM ZÁMKU.
(viď. reportáž)

Fotografie z veľkých spisovateľstkých stretnutí:



Baner tohto blogu:
Ďalšie moje blogy: