Pavol Stanislav Pius - str. 1

29. ledna 2013 v 15:22 | Nata Sabová v spolupsáci s Pavlom Stanislavom Piusom

str. 1, 2

PAVOL STANISLAV (vlastným menom Pavol Pius) - autor básnických zbierok:
Okno do dvora (1976, Slovenský spisovateľ)
Túžba po domove - cyklus zhudobnených básní
(1978, Opus)
Duša utajená v husličkách (1992, Arkus)
Osievanie kamienkov (1993, Arkus)
Osem myšiek, osem statočných - básne pre deti
(1993, mesto Senica + Reco)
Boží rok (1995, Arkus)
Krehkosti (1997, Vydavateľstvo SSS)
Požehnaním požehnané (1999, Lorca)
Požehnaný domov (2001, Vydavateľstvo SSS)
Obrázky z domova (2002, Vydavateľstvo SSS); táto zbierka vyšla aj samostatne v nemeckom preklade pod tým istým názvom (2002, Vydavateľstvo SSS + Reco)
Moje úzkosti (2003, Vydavateľstvo SSS)
Ranné zamyslenia (2004, Vydavateľstvo SSS)
Súvislosti (2005, Vydavateľstvo SSS)
Zlomky ticha (2006, Vydavateľstvo SSS) - v slovenskom i vo francúzskom jazyku
Protiklady (2007, Vydavateľstvo SSS) - v slovenskom i v macedónskom jazyku
Melódie každodenné (2008, Vydavateľstvo SSS)
Okamihy zázrakov (2010, Vydavateľstvo SSS) - v slovenskom i v talianskom jazyku
Prílivy a odlivy (2012, Vydavateľstvo SSS) - v slovenskom i v anglickom jazyku
Návraty (2014, Vydavateľstvo SSS) - v slovenskom i v španielskom jazyku
Pavol Stanislav Pius charakterizuje svoju tvorbu ako výpoveď prostého vidiečana, pozerajúceho sa na svet očami viery, pre človeka, ktorý je schopný vnímať ju v priestore ticha a veriť v Slovo.
Životopis:
Pavol Stanislav Pius sa narodil 6. mája 1943 v Nemčiňanoch ako druhorodený syn matke Matilde a vychovaný bol starými rodičmi Pavlom a Emou Kesegovou. Študoval na odbornom učilišti v Partizánskom a na Gymnáziu J. Kráľa v Zlatých Moravciach, kde získal maturitu. Ďalšie, už pomaturitné štúdium, ukončil v Osvetovom ústave v Bratislave v odbore záujmovo-umeleckej činnosti.
Vo svojom živote prešiel mnohými zamestnaniami. Už keď bol v Partizánskom, prejavil sa jeho herecký talent. Bol výborný recitátor, a dokonca režíroval aj hru. Doc. Melicher o ňom povedal, že Pavol Stanislav je básnik, ktorý píše ušami. Preto nie div, že prešiel aj konkurzom na herca v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene. Istý čas pracoval ako robotník v Calexe v Zlatých Moravciach (práve tam si popri zamestnaní urobil maturitu). V Nitre pôsobil ako herec bábkového divadla. Tam sa však dlho neohrial, lebo ho jeho veľmi dobrý kamarát presvedčil, aby prijal funkciu samostatného odborného pracovníka v PKO Nitra. Mal na starosti divadlá, koncerty, výtvarníkov, fotografov a hudobné skupiny (vtedy mal už 30 rokov). Pri jednej unikátnej fontáne v Nitre usporadúval stretnutia básnikov a režíroval divadelné hry. Vtedy spoznal aj svoju manželku Máriu.
Keď však spolu s bratom napísal 7-stranový otvorený list Gustávovi Husákovi proti vstupu sovietskych vojsk na územie Československa, bola mu práca v kultúre zakázaná a musel prechádzať rôznymi zamestnaniami, neadekvátnymi jeho schopnostiam; pomocný skladový robotník, vedúci dopravy, zásobovač, ofsetový tlačiar a fotograf OSP... Až po rehabilitácii v roku 1989 sa mohol vrátiť k svojej pôvodnej profesii. Ponúkli mu prácu samostatného odborného pracovníka kultúry v Dome kultúry v Senici, kde pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 2003.
Žije v Senici, kde sa venuje svojej tvorivej činnosti. Jeho veľkou záľubou je hodinárstvo.
Čo ho priviedlo k písaniu:
Pavol začal písať v roku 1964, keď sa stretával s tromi kategóriami ľudí; lekármi, kňazmi a svojimi rodákmi z Nemčinian. Jeho prvé básne boli Slnko a Jeseň. Už vtedy sa podpisoval svojím plným menom, ktoré neskôr skrátil len na Pavol Stanislav. V roku 1966 mu vyšla báseň Výpovede, s ktorou sa zúčastnil Wolkerovej Polianky.
Prvé básnické zbierky mu vyšli v roku 1976 a 1978 a potom dlhší čas netvoril. Až v roku 1989, keď išiel s manželkou na výlet na Velehrad, napísal báseň Pieseň, ktorá má 84 veršov a je to jeho najdlhšia báseň. A začal pracovať na zbierke Duša utajená v husličkách. Odvtedy opäť píše.
Jeho tretia zbierka Duša utajená v husličkách vyšla v roku 1992, na základe ktorej ho prijali do Spolku slovenských spisovateľov (SSS). V roku 2000 prevzal v Budmericiach za zbierku básní Požehnaním požehnané prémiu od Paula Rusnáka, predsedu svetového kongresu Slovákov z USA. V roku 2002 od Spolku slovenských spisovateľov dostal prémiu za zbierku básní Požehnaný domov. V roku 2011 vyšiel v spolupráci SSS s Filozofickou fakultou UKF v Nitre zborník Život a dielo Pavla Stanislava.
Odkaz od Pavla pre čitateľov:
"Moje básne nie sú moje. Sú Božie. Vznikali cez ranné omše v kostole. To je tá sila, ktorá ma ženie dodnes, aj keď mi to už ide pomalšie. Mal som šťastie, že som si toto vybral."
Dozrievanie
Keby som tvoje láskanie
zachytil v husliach
bola by si plavovlasým pejkom
malým koníkom
čo kopýtkami zvoní
vo vyhni kováča
Bola by si motýľom
čo v kvete hľadá
ospanlivosť ruží
a nad
korunami krúži
Keby som tvoje láskanie
zachytil v husliach
bola by si chlapcom
dúškom vinobrania
Bola by si slepým pocestným
ktorý prikladaním rúk
dozrieva k milovaniu
Dedovia
Osievali múčku
od leta do zimy
v deravom klobúčku
Toľko rúk
a toľko biedy
v slove minulosť
Starý otec
pri nedeľnom stole
často hovorí:
Ako do hory zavoláš
tak sa ti život prinavráti...
Clivota
(Bartolomejovi Urbancovi)
Tá číra melódia huslí
tak clivo znie
Počuť ju
od našej
do susednej krčmy
Ej
husle
husle javorové
Cigánove lásky
Cigánovo pole
Piesne v prstoch
Struny rozihrané
V sláku zapriahnuté
štyri biele kone
Tematickou základňou básnickej zbierky Osievanie kamienkov je vidiecky človek a jazykovou platformou zrozumiteľnosť a jednoduchosť v tom najpozitívnejšom zmysle slova.
Na prvý pohľad je to poézia skutočne dedinská, svojím spôsobom ruralistická, pričom nesmieme mať na mysli do istej miery hanlivý význam tohto slova. Je to poézia vyjadrujúca pocity súčasníka - skôr vidiečana ako mešťana, skôr iracionalistu než liberálneho pokrokára, skôr kresťana než pudového vyznavača zákonitostí zeme a prírody.
Stanislavova poézia buduje na spomienkach - na vykopávkach z detstva. A keďže základným filozofickým a psychologickým východiskom tejto poézie je memória - spomienka, nečudujme sa, že v nej badať aj náznaky nostalgickej ľútosti nad zánikom či zanikaním tradičného spôsobu života, smútok nad ekologickými premenami prírodného prostredia:
Dedina už nie je dedinou a podobá sa mestu.
A ty darmo by si hľadal starú poľnú cestu!
Dedinou v básnikovej zbierke sú jeho rodné Nemčiňany - obec medzi Hronom a Žitavou, tekovská dedinka na úpätí posledných výbežkov Štiavnických vrchov v blízkosti historickej Slovenskej brány. Sú to Nemčiňany so svojimi oráčinami a lúkami, sú to rohožnické vinice, rohožnická zvonica, je to závadské pole, je to dedina so svojráznymi ľuďmi, dedina, v ktorej žil zázračný kováč Elexander Máčay, a ten na svojej nákove dokázal ukovať toľko šťastia, že mu ho mohli závidieť všetky zvony sveta.
(spracované podľa doslova Jozefa Melichera)
Osem myšiek
Osem statočných
V strede týždňa
pri komôrke
skoro ráno
v malej dierke
po raňajkách
vprostred syra
rozhodla sa osemčlenná
myšia sila
myšia rada
že ich to pozerať na neporiadok
po dospelých nebaví
Rozhodlo sa
všetkých osem
ako jedna
ako jeden
že zjednajú nápravy
Vari každá Stanislavova báseň nesie príbeh, ktorý sa spája so silným zážitkom z rodiny, života na dedine, v prírode, zo zvykov, sviatkov či všedného dňa. Je tu plnokrvný život, ktorý báseň ukazuje predovšetkým cez detail. A básnik pritlmene dáva najavo očarenie a radosť zo života, v každom ročnom období objavuje nezvyčajnú krásu. Nad krásu prírody však povyšuje ľudskú krásu. Ľudská krása, ľudský život sú pre básnika najvyššie hodnoty.
Kolobeh života sa autorovi sústreďuje okolo Božieho roka. Nie márne je v úvodnej rovnomennej básni, ktorá prepožičiava názov aj knižke, obraz zeme, onoho púťového mesta, ktoré sa točí okolo Najvyššieho na ružencovom kolotoči. Zrnká ruženca, zrnká slova básnik cúdi z nahoty slzy, z nahoty duše, aby ponúkol čitateľovi svoj jedinečný obraz sveta.
Jeho obraz sveta, videný očami viery, je jednoznačný, zdanlivo jednoduchý, presný. Obraz chleba, na ktorý mama týždeň pred narodením Pána zarábala cesto a ktorý uprostred stola v ošatke z ražnej slamy prebýval medzi nami, ako vraví báseň, aj výrazovými prostriedkami symbolizuje onen večný, živý chlieb, ktorým je pod týmto spôsobom pri omšovej obete sám Kristus.
(spracované podľa doslova Michala Chudu)
Senica
Si zrodená z lúk
z pôvodu rodokmeňa
z plodnosti sena
v senníku si porodená
zo senečka voňavého
do ktorého niesli dievky
mladí ženci
až im ruže vädli pred vydajom
v sviežom venci
Raz si dieťa
potom dievča
slečna driečna
matky dcéra
potom stará mať
kto by nechcel
lásku nepriznať
krásnej žene
vyľúbenej
z lásky v sene
Vianoce na Záhorí
Na Záhorí
na Vianoce
svietia sviece lesné
borovice
Za Moravským Svätým Jánom
rázne rozvoniavajú
hosťovské izby tymianom
Zastrešení
štedrou strechou
skrývame túžby
do orechov
Záhoráčky pečú koláč
na Vianoce vianočkový
zanesú ho zbožné devy
ku jasličkám Synáčkovi
Na Záhorí
do otvorených dverí
vchádza láska
každému kto v ňu
verí
Domov
Domov je
láskyplnosť Božia
Je materinou dúškou
ale i ostňom hložia
Je nám skrátka
za život krátky
darovaný
od otca - matky
Je to z otcov na synov
odpúšťania
zdedená štóla
Je alfou a omegou
stálosti stola
Ani si neuvedomujeme
čím nám bol
domov náš tak blízky
až keď odovzdávame sa
naspäť do kolísky

str. 1, 2

UPOZORNENIE!
Všetky texty, obrázky a fotografie na tomto blogu
podliehajú prísnym autorským právam.
V prípade, ak čerpáte z textovej časti, je nutné uvádzať zdroj
Fotografie autorov nesmiete uverejňovať bez súhlasu samotného autora/autorky.
Na uverejnení fotografií na tomto blogu mám ich súhlas.
 

BLOG JE V TOMTO ČASE UZATVORENÝ!!!
Či ho budem v budúcnosti rozširovať, to je momentálne nejasné.
Na túto prvú etapu však nadviazalo Veľké stretnutie spisovateľov, ktoré sa uskutočnilo
dňa 26. SEPTEMBRA 2014 NA SMOLENICKOM ZÁMKU.
(viď. reportáž)

Fotografie z veľkých spisovateľstkých stretnutí:



Baner tohto blogu:
Ďalšie moje blogy: