Listopad 2014

Veľké stretnutie spisovateľov - 5. časť

28. listopadu 2014 v 11:43 | Nata Sabová

KRST A TOMBOLA

Keď som chcela prejsť k samotnému krstu encyklopédie, zadržali ma kolegovia so svojím poďakovaním. Nielen v tejto chvíli, ale počas celého dňa som dostávala rôzne darčeky - knihy s venovaním, kvety, sladkosti... od spisovateľov aj od ďalších milých známych. Bolo ich toľko, že som ich ani nestíhala prijímať a museli ma nahradiť moji rodinní príslušníci a priatelia. Za všetky dary nesmierne ďakujem, veľmi si ich cením.
Zo všetkých osobitne spomeniem vlastnoručne nakreslenú podobizeň mojej maličkosti od Oľgy Kohútikovej a porcelánovú bábiku v dobovom oblečení od všetkých kolegov a kolegýň. S bábikou sme si užili aj humorné chvíľky, keď jej najprv odpadol stojan, vzápätí klobúk z hlavy... a o chvíľu opäť klobúk, až to pohotový spolumoderátor Janko Jakubec okomentoval slovami: "Blíži sa jeseň, tak nám to tu pomaly opadáva." V tom chaose sa Lenka Gahérová pokúsila uniknúť s mikrofónom v ruke, ale akosi "pozabudla", že je stále zapnutý, a tak bola "odhalená". Mrkající
Žiadny krst by sa nemal zaobísť bez torty a ani tento náš bez nej nebol. Podaroval nám ju tajomný sponzor, ktorý je taký skromný, že nechce byť verejne menovaný, a preto prosím každého, kto pozná jeho totožnosť, aby jeho prianie rešpektoval. O torte vám však môžem prezradiť, že na nej bolo podľa môjho návrhu vyobrazených všetkých 100 a 1 spisovateľov z encyklopédie a podľa návrhu sponzora aj 100 a 1 sviečok. Rozkrájali sme ju v Modrom salóniku Smolenického zámku a bola nielen krásna, ale aj veľmi chutná (viď. ďalšia časť Dozvuky).
A potom to vypuklo! Zo všetkých strán ma obklopili moji spisovateľskí kolegovia a kolegyne a na zarámovanú verziu blogu sa to začalo liať a sypať... až obrázok zmizol pod nánosom všetkého, čo si autori priniesli so sebou. Čo-to sa mi ušlo aj do rukáva. Usmívající se Do toho všetkého nám vyhrávali FidliCanti z Orešán.
Malá rekapitulácia krstu vytvorená autorkou väčšiny použitých fotografií S.P.
A teraz očakávate, že sa večer skončil? Nie, neskončil. Nasledovalo losovanie tomboly a kým sa na ňu čakalo, niektorí kolegovia využili čas na malú tancovačku. Usmívající se
Tombola bola nesmierne bohatá a prevládali v nej, ako inak, knihy. Ceny podarovali vydavateľstvá: Koruna, Motýľ, Hydra, Ikar, Artis Omnis, Marenčin; firmy: Grafit, Grant Bari... a najmä samotní spisovatelia, dokonca i takí, ktorí sa osobne nezúčastnili:
Vojtech Czobor, Eva Dedinská, Kristína Falťanová, Marcela Gaľová, Geri D. Gerhátová, Silvia Havelková, Agi Jankuláková, Ondrej Kalamár, Miroslav Kapusta, Oľga Kohútiková, Slávka Koleničová, Adriana Macháčová, Kristína Mišovičová, Martina Monošová, Andrea Novosedlíková, Noro Ölvecký, Silvia Pilková, Gabriela Revická, Lena Riečanská, Enja Rúčková, Nata Sabová, Katarína Soyka, Lenona Štiblaríková. (Ak som na niekoho zabudla, ozvite sa, prosím.)
Za príspevky všetkým veľmi pekne ďakujem, ako aj každému, kto si kúpil tombolové lístky a tým vlastne prispel na samotnú akciu. Aj vďaka tomu sa mohli spisovatelia a ich hostia cítiť na Smolenickom zámku tak dobre.
Hlavnou výhrou bol pobyt v garden hoteli Oravský háj pre dve osoby na 3 dni a 2 noci, v cene ktorého sú aj raňajky, parkovanie, bazén, vírivka, biliard a posilňovňa. Cenu daroval samotný garden hotel Oravský háj (oravskyhaj.sk). Šťastnou výherkyňou sa stala pani Milka zo Smoleníc, o ktorej vám prezradím len toľko, že je veľkou čitateľkou a fanynkou slovenskej literatúry a všetci sme radi, že si práve takýto človek vyslúžil hlavnú výhru. Dúfam, že si ju náležite užije.
A čo sa dialo po oficiálnom ukončení podujatia? Tak to vám prezradím v poslednej časti reportáže - Dozvuky (na ktorej ale ešte len pracujem. Usmívající se)


Veľké stretnutie spisovateľov - 4. časť

28. listopadu 2014 v 10:51 | Nata Sabová

OD SPISOVATEĽA KU SPISOVATEĽOVI - pokračovanie

A pokračovalo sa ďalej. Martina Monošová si nemusela priniesť so sebou rekvizitu, pretože to, čím sa rozhodla pokrstiť, máme vždy po ruke. Encyklopédiu otočila na štyri hlavné svetové strany, aby ňou plynula energia.
Andrea Novosedlíková sa rozhodla svojím krstom charakterizovať mesto, z ktorého pochádza, Hlohovec. Je známou vinárskou oblasťou a zároveň aj mestom ruží. Ona si vybrala druhú možnosť a encyklopédiu pokrstila lupeňmi z ruží.
Pri Norovi öÖlveckolveckom sa na chvíľu pristavím, lebo mi nedá nepovedať, čo som povedala aj priamo na podujatí. Noro sa ma totiž v čase, keď som zadávala "domácu úlohu", pýtal, čo sa stane, keď budú mať viacerí na krstenie rovnaký nápad. Povedala som: "No nič, tak budú rovnaké a každý to povie po svojom." Preto sa Noro smial, už ako ku mne prichádzal na pódium s... ďalšími pierkami. Inu, pierka boli in a tieto Norove neboli ešte posledné. Norove pierka mali symbolizovať krídla fantázie a všetkým spisovateľom z encyklopédie zaželal, aby ich tie ich krídla zaniesli k dobrým a zaujímavým príbehom.
Monika Pálušová krstila javorovými vrtuľkami (dvojnažkami), pretože jej najviac symbolizujú to, čo pre ňu moja práca na encyklopédii znamená. Všetci poznajú najznámejšieho rodáka zo Smoleníc Štefana Baniča, ktorý vymyslel padák. Ale neurobil to kvôli americkému vojsku ani žiadnemu vesmírnemu projektu, ale jednoducho preto, aby zachránil ľudí, obyčajných robotníkov pred smrťou pri pádoch z vysokých stavieb. A ja vraj robím svojou prácou niečo podobné - i menej známych autorov zachraňujem pred priepasťou zabudnutia.
Silvia Pilková je autorkou kuchárkych kníh a zberateľkou gastronomických tradícií, a preto sme očakávali, že aj na krste vytiahne niečo zo svojej kuchyne. A bola to pohánka, ktorou krstila i svoju prvú knižku.
Ľubomír Piro priniesol takisto lupene ruží, červených, a to preto, aby sa naša encyklopédia stala kráľovnou medzi encyklopédiami, rovnako ako je ruža kráľovnou medzi kvetmi. Tých lupeňov bolo rovných 101.
Jana Pronská si ako nekorunovaná kráľovná historickej romance dovolila našu encyklopédiu pasovať, a to miniatúrnou replikou rytierskeho meča. Pasovala ju do stavu výnimočných literárnych počinov, pretože symbolom rytierstva je odvaha a húževnatosť a stvoriť niečo také, ako som stvorila ja, má vraj na to všetky predpoklady.
Soňa Rebrová sa priznala, že v návale povinností jej "domáca úloha" unikla, to však nebol problém, lebo sa ako správna tvorivá spisovateľka vynašla a pokrstila encyklopédiu niečím pre autorov typickým, a to dobrým slovom.
Gabriela Revická krstila bylinkami z lúk, na ktoré rada chodieva a rozjíma s bohyňami a vílami. Popriala encyklopédii a celému milému spoločenstvu, aby malo toľko hojnosti, koľko v sebe majú bylinky.
Písmenká sú medzi spisovateľmi v móde, čo nám potvrdila aj Lena Riečanská, ktorá si priniesla rôznofarebné písmenká slovenskej abecedy. Encyklopédii zaželala, aby bola pestrofarebná a zaujímavá a aby v nej nikdy neboli prázdne slová. Nech stále "tučnie", lebo to bude dôkazom toho, že do nej pribúdajú spisovatelia a ďalšie vydané diela. Nech je časom "ošúchaná" na znak toho, že čitateľov zaujala a prešla mnohými rukami. A aby prežila nás všetkých a zachovala sa aj pre budúce pokolenia.
Enja Rúčková pokrstila potrhanou stranou číslo 74 zo svojho najnovšieho pripravovaného fantasy príbehu a tým symbolicky predstavila kreativitu, ktorá by nám, spisovateľom, mala byť vlastná. Pri písaní častokrát potíme aj krv.
Katarína Soyka krstila lepidlom, aby sa na nás všetkých lepilo šťastie, fantázia a veľa, veľa čitateľov.
Lenona Štiblaríková si priniesla sladké prekvapenie - lentilky. Symbolizovali to, akí sme všetci rôzni, venujeme sa rôznorodým témam, prostrediam a hrdinom, a predsa sme z jedného súdka.
Peter Valo povedal. "Najprv bolo slovo a po ňom prišiel humor." A práve imaginárnymi slovami a humorom, ktorý je príznačný pre jeho tvorbu, pokrstil našu encyklopédiu.
Pamätáte, ako som sľúbila, že pierka ešte budú? Tentoraz v rukách Miroslavy Varáčkovej, ktorá encyklopédii popriala, aby všetci autori tie svoje krídla nestrácali, aby našli v sebe silu napriek často nepriaznivým okolnostiam a aby si ich vedeli nasadiť znova a pokračovať v tvorivej činnosti.
A posledným zúčastneným autorom je Marek Zákopčan. Najskôr ma trochu nachytal, keď cestou na pódium zodvihol pierko, ktoré vypadlo jeho predchodcom. Povedala som si: "Á, Marek sa nám nepripravil a teraz bude improvizovať s pierkom." Ale bolo to chybné konštatovanie. Po úvodnom slove a chvíľkovom pátraní po správnom vrecku totiž vytiahol papieriky s vlastnoručne nakreslenými smajlíkmi. Smajlíci vyjadrujú jeho tvorbu, ktorá je plná humoru, a tiež je symbolom dnešnej doby. Encyklopédii poprial, aby bola vždy plná úsmevu, humoru, aby sa jej darilo a zažívala iba úsmevné a pozitívne chvíle.
V závere hlavného programu zazneli poďakovania, ktoré zaznejú aj v závere tejto reportáže. Zo všetkých však teraz spomeniem poďakovanie Kongresovému centru SAV, vďaka ktorému sa toto stretnutie uskutočnilo v prekrásnom prostredí Smolenického zámku, predovšetkým pánovi kastelánovi Karolovi Volnerovi (bohužiaľ, na podujatí nemohol byť prítomný, pretože bol odcestovaný), a spoluorganizátorovi podujatia OZ Smolenice pre ľudí, ktoré na pódium prišiel zastúpiť jeho predseda Pavol Púchly.


Veľké stretnutie spisovateľov - 3. časť

10. listopadu 2014 v 21:49 | Nata Sabová

OD SPISOVATEĽA KU SPISOVATEĽOVI - pokračovanie

A mohli sme v predstavovaní autorov pokračovať. Ondrej Herec sa stal so svojou visačkou na klobúku atrakciou, ktorú si každý chcel odfotiť. Na krst si so sebou priniesol vzácny venezuelský rum, vraj životodarný, a encyklopédii poprial veľa síl a reprodukčného potenciálu. Krstil ním však len symbolicky, aby sa tento vzácny nápoj zbytočne nemíňal a mohol sa otvoriť až pri večernom posedení spisovateľov.
Jana Chorvátová poňala krst zvukovo. Krstila udieraním dreveného kladivka na originálnu hrdzavú železnú podkovu, ktorá má nám všetkým priniesť šťastie.
Vita Jamborová krstila parfumom, pretože encyklopédia je ženského rodu a ženy chcú pekne voňať.
Dana Janebová krstila ryžou - tak, ako ryžou obsýpajú mladomanželov, aby mali šťastie a blahobyt. Chcela tým povedať, že aj všetkým spisovateľom želá šťastie a dostatok inšpirácie, toľko, ako je zrniek ryže.
Agi Jankuláková si na krst pripravila presne 100 a 1 husacích pier, ktoré boli zviazané do jedného celku. Pierka sú z krídel, ktoré umelcom dávajú rozlet. Boli pestrofarebné, pretože každý je originál a jedinečný, a zviazané dovedna ako symbol vzájomnej spolupatričnosti a dobrých medziľudských vzťahov.
Ondrej Kalamár si najskôr s nami zažartoval, vraj bude krstiť vlasmi ("Aha, vidíte, už si ich odkladám!"), ale keďže ich "nenazbieral dosť", encyklopédiu pokrstil kryštálovým cukrom, aby sa pokazili zuby všetkým, ktorí nás budú hrýzť.
V Miroslavovi Kapustovi bijú dve srdcia - jedno pre jeho rodnú Žilinu a Tepličku nad Váhom, kde prežil detstvo a študentské lásky, a druhú pre Banskú Bystricu, kde prežil dve tretiny života. Ako literát a zvlášť básnik sa domnieva, že autor by sa nemal pozerať kdesi k výšinám, tie boli predurčené vtákom, ale mal by sa viac držať zeme, ktorá by mu mala pripomínať pokoru pred sebou i pred čitateľom. Preto sa i svoju 5. básnickú zbierku chystá pokrstiť hrsťou zeme zo svojho rodiska a hrsťou zo svojho súčasného bydliska. A tak poňal i našu encyklopédiu a pokrstil ju hrsťou zeme zo Smolenického zámku, lebo práve tam oficiálne uzrela svetlo sveta.
Oľga Kohútiková je ďalšia moja krajanka - z vedľajšej dediny z druhej strany, z Trstína. Keďže veľmi rada skladá básne, tak aj svoj krst zveršovala.
Drahí autori a ostatní,
nerada stojím na výslní.
Mám hroznú trému ako šľak,
tak nechám reči z hlavy tak
a práve v tejto chvíli
je mi tento zdrap milý.
Som len obyčajná žena,
preto slávu rada nemám.
Najlepšie sa cítim s perom
v rozhovore celkom nemom
- v spoločnosti s papierom
a s cieleným zámerom.
Zo srdca z tejto knihy autorom prajem,
by nestratili o písanie záujem,
mali vždy v ume skvelé nápady
a múza nech ich správne naladí.
Do roka aspoň jedno dieťa,
nech skromnosť a česť je im svätá,
aby nezabudli, čo boli, keď začínali,
a čitateľov - ako tohto maku - stále mali.
Modrý máčik - žehnaj knihe,
nech sa v šťastí všetkým žije!
Slávka Koleničová krstila knihu pierkami tak, ako pokrstila svoju prvotinu Nádej stratených duší, pretože táto kniha je tým, že bola prvá, pre ňu výnimočná, rovnako ako považuje za výnimočnú našu encyklopédiu.
Zuzana Kuglerová si na krst so sebou priniesla esenciu z lotosa z Káhiry, keď tam bola na štúdiu v tamojšom múzeu. Keď totiž píše knihy z histórie sveta, tak sa snaží aj dostať na miesta, o ktorých píše, a vtedy to bol román zo starovekého Egypta. A keďže píše aj historické romány zo Slovenska, tak zlúčila kvapky esencie so slovenskou vodou.
Kristína Mišovičová krstila pieskom, ktorý je typický pre Záhorie, z ktorého pochádza, a je tiež symbolom merania času, a teda symbolom nekonečných hodín, ktoré som ja tomuto blogu a tejto encyklopédii venovala.
A teraz si dáme malú prestávku, rovnako, ako sme si ju dali aj počas programu. Využili sme totiž čas, keď bolo ešte dostatok svetla, aby sme sa všetci spoločne odfotografovali. Vyhľadávanie toho, kto je kto, už nechávam na vás. Usmívající se

BLOG JE V TOMTO ČASE UZATVORENÝ!!!
Či ho budem v budúcnosti rozširovať, to je momentálne nejasné.
Na túto prvú etapu však nadviazalo Veľké stretnutie spisovateľov, ktoré sa uskutočnilo
dňa 26. SEPTEMBRA 2014 NA SMOLENICKOM ZÁMKU.
(viď. reportáž)

Fotografie z veľkých spisovateľstkých stretnutí:



Baner tohto blogu:
Ďalšie moje blogy: